K psychológovi nechodia slabí ľudia
K psychológovi nechodia slabí ľudia

K psychológovi nechodia slabí ľudia

Ľudia, s ktorými sa vo svojej praxi stretávam často prichádzajú skľúčení, zmätení, ubolení a utrápení. Tak trochu zaseknutí v snahe znova a znova vyriešiť svoju situáciu spôsobmi, ktoré znova a znova nevyšli.

Sedíme spolu a rozmotávame klbko. Vidím v nich silu a vytrvalosť, s akou nesú všetko čo majú na sebe naložené, usilujú sa pomôcť si a napriek všetkému to so sebou nevzdávajú (inak by u mňa nesedeli).

Vidím ľudí, ktorí sú silní, ale už aj pekne unavení. Nevidím beznádej. Vidím ich krásu. Vidím ako mnohotvárne sa život cez nich prejavuje. Ako tvorivo naň dokážu reagovať.

Usilujem sa vytvárať prostredie a podmienky kde sa táto pestrosť môže v bezpečí prejaviť a rozvinúť. Kde sa môžeme nechať obohatiť jej múdrosťou a spolu nachádzať cesty, po ktorých sa dá ísť ďalej.

2 Comments

  1. Jozef

    Zaujímavý pohľad, no podľa mňa nevyčerpáva celú pravdu.
    (Nie som psychológ, preto síce nemám Tvoje skúsenosti, no môžem na vec hľadieť zvonka…)
    Ja si myslím, že je síce pravda, že ak už niekto vyhľadá psychológa, je kdesi na ceste k aktívnemu riešeniu svojich problémov.
    No zároveň mi logika vraví:
    Je každý, kto psychológa nevyhľadáva, slaboch? (To síce netvrdíš, ale ani v tom článku nevyvraciaš.)
    Teda myslím, že k psychológovi nechodia zhruba 2 druhy ľudí: tí „slabosi“, ale aj tí, ktorí si už vedia s riešením svojich ťažkostí poradiť bez odbornej asistencie. A takých zrejme nestretávaš v psychologickej praxi, no zaiste ich stretávaš kdekade inde, kde môžu pôsobiť celkom nenápadne…
    🙂

    1. autentickevztahy

      Jožko, ďakujem za reakciu.
      Píšeš správne, že svojím príspevkom nevyčerpávam celú pravdu a ani to nebolo mojím úmyslom 🙂
      Uznávam, nadpis azda môže znieť trochu provokatívne zovšeobecňujúco 😉 je to však len zamyslenie práve nad tým malým výsekom sveta, ktorý pozorujem keď sa s ľuďmi stretávam vo svojej praxi. Jedna z vecí, na ktoré sa ním snažím poukázať je aj to, že ľudí nedelím na „slabochov“ a „hrdinov“. Ešte stále však nie je nezvyčajné stretnúť sa s tým, že ľudia sami seba vnímajú ako slabých alebo menejcenných, napriek tomu, že svoju situáciu aktívne riešia, aj vyhľadaním pomoci.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Autentické vzťahy